Záleží to od nás (alebo Krásna Hôrka ako memento)

Autor: Rastislav Amrich | 13.3.2012 o 12:40 | Karma článku: 9,91 | Prečítané:  1340x

Príbeh Krásnej Hôrky je paralelou kam smeruje naša spoločnosť. Ak sá má niečo zmeniť, musí sa zmeniť prístup všetkých nás.

 

Tá správa nás zasiahla priamo do srdca, Krásna Hôrka je v plameňoch a podľa posledných správ zhoreli všetky strechy jedného z najkrajších hradných komplexov v celej Európe, vrátane interiéru horného gotického hradu . Interiér je zadymený a nechcem myslieť na to , čo s ním urobia dažde. Je mi z toho smutno. Keď som chodieval „južnou“ cestou do Bratislavy a späť, stále som pri prechádzaní Krásnohorským podhradím s úžasom pozoroval rozprávkovú, krásnu siluetu hradu. Neviem z akého dôvodu, ale k tomuto hradu sme ako rodina vždy cítili blízky vzťah. Jednoducho je krásny s  nespočetnýcm bohatstvom artefaktov zo života významného rodu Andrassyovcov a ich objaviteľských ciest vo svete.  Radi sme sem chodievali, preniesť sa a nadýchať atmosféry minulosti a toho zvláštneho pokoja, ktoré to miesto v sebe nieslo. Miesto, ktorý možno považovať za jeden zo symbolov Slovenska.

To všetko je už minulosť. Dnešok mi siahol na niečo, s čím som spätý, čo mám niekde vo vnútri  veľmi rád, niečo čo tvorí súčasť mojej identity a považujem to za nedotknuteľné.

Ne(zodpovední), (a)politici, médiá, diskusné fórá, všetci budeme riešiť, ako sa tomu dalo predísť, kto za to nesie zodpovednosť. Ten virvar bude nejakú tú chvíľu trvať a potom sa utrasie, ako každá traumatizujúca kauza, do zabudnutia tohto národa. Po čase preblikne v médiách informácia, že XY za vypálenie unikátneho gotického skvostu zo 14. storočia pri vypaľovaní trávy pre maloletosť neodsúdili, alebo ak tak podmienečne. Potom sa to uzavrie. Ostane len kráter v srdci, hanba našej generácie voči ďalším, že sme tomu nevedeli predísť a ruina na vypálenom hradnom kopci.

Kto za to nesie zodpovednosť? Ministerstvo kultúry alebo samospráva? Pri posledných návštevách (nielen) Krásnej Hôrky alebo neďalekého Betliara, ktorý tiež patril Andrassyovcom, mi bolo jasné, že kultúrne pamiatky to u nás majú ťažké. Obdivoval som sprievodkyne v Betliari, ktoré v zime pracovali viacvrstvovo naobliekané v nevykúrených, ľadových  priestoroch (radšej ani nechcem hádať za akú mzdu) a zamýšľal sa, čo taká zima v interiéry môže urobiť s exponátmi, všímal som si, že v posledných rokoch efektné večerné nasvietenie Krásnej Hôrky nahradila po zotmení tma s osamelým svetielkom na hradnom kopci, ako akési svetielko nádeje. Aká symbolika. O tom, že kultúra ako taká je v našej spoločnosti v úzadí, je žiaľ každému denno - denne zrejmé, tomu zodpovedá financovanie zo strany štátu a samosprávy. Ale tomu zodpovedá aj náš záujem o kultúrne pamiatky a ich návštevnosť, náš záujem o kultúru všeobecne, náš záujem o veci okolo nás a ktoré sú súčasťou našich životov, o vzťahy medzi nami.

A preto nebudem poukazovať iba na ministerstvo kultúry, ani samosprávu, že neurobili pre prevenciu niečo viac. Mohli. Pri jednej z najvýznamnejších slovenských pamiatok mať úroveň protipožiarnej ochrany vo forme hlásiča požiaru pre tak veľký komplex je aké?  Nezodpovedné? Nedostatočné? Je na hrade monitorovací systém, ak áno, kde bola ostraha hradu, keď požiar si pracovníci hradu všimli až tesne pod hradom? A môže si ju správa hradu vôbec dovoliť?  Zaujíma vôbec úradníkov ministerstva a samosprávy skrytých za hromadami papiera ako je zabezpečený majetok v jeho správe, jeho prevádzka? Že nie sú na to peniaze? Ale sú, len sa nemusia naliať do nesprávnych projektov, ako je napr. prestavba súkromnej galérie za milióny eur.

Poukážem však aj na nás, na ľudí, ktorí tu žijeme, na našu totálnu pasivitu nielen k veciam verejným s dlhodobo falošne živenou vierou, že naše problémy vyrieši niekto centrálne, na nezáujem a apatiu, individualizmus bez záujmu o spoločné, ako keby sme žili v ulite, nežičlivosť, laxnosť  – aj to zapríčinilo požiar Krásnej Hôrky.

Poukážem na lokálnu zodpovednosť , záujem lokálnych ľudí samotných na ich mieru zodpovedného konania a o záujmu o dianie v ich okolí, na rozvoji ktorého by im malo záležať. Veď miesto s takou kultúrnou pamiatkou stredoeurópskeho významu má nesmierny turistický potenciál a malo by  prekvitať. Dlhodobo obmedzená ponuka služieb bez akéhokoľvek náznaku výraznejšieho kvalitatívného posunu a rozvoja svedčí  o pasívnom prístupe starostu aj lokálnych ľudí posunúť sa ďalej. Kde bol doteraz  starosta a čo robil, keď si neprispôsobivé etnikum priamo pod kopcom významnej historickej pamiatky bez povolenia postavilo drevené chatrče? Kde boli doteraz všetci zodpovední – pamiatkári, často krát bazírujúci na nepodstatných, nezmyselných detailoch, ktorí by pamiatky mali chrániť. Aké majú svedomie ochranári, ktorí boli striktne proti úprave porastov na hradnom kopci, ale nerobia nič pre zastavenie plienenia fauny na nielen na ňom ale aj v národných parkov neprispôsobivým etnikom? Kde sú a čo robia zástupcovia štátu a samosprávy, ktorí sa týmto gaunerstvám dlhodobo nečinne prizerajú namiesto ráznych opatrení?

Viem si predstaviť, že ak by Krásna Hôrka bola v Maďarsku alebo Rakúsku, ako povinná zastávka by bola poznačená v bedekroch cestovateľov z celého sveta. Myslím si, že to vieme dokázať, ale treba chcieť pre to aj niečo konkrétne urobiť. Nechcem aby moje slová vyzneli ako prvoplánová kritika bez riešení. Pretože mal som možnosť spoznať veľa ľudí v štátnej správe aj košickej samospráve, ktorí svoju prácu robia skvele a so zanietením zmeniť veci k lepšiemu. Systém však nefunguje dobre. Možno musela Krásna Hôrka zhorieť aby sme si niečo všimli. A preto prosím berte moje slová nie ako kritiku, ale ako apel na vyriešenie konkrétnych problémov, ktoré kvôli prevládajúcej atmosfére pasivity v spoločnosti neriešia. Je to apel na všetkých, ktorí to s rozvojom na Slovensku myslia vážne.

Majme to čo je spoločné, čo vytvorili naši predkovia viac radi a urobme všetko pre to, aby táto udalosť slúžila ako výzva zmeny k lepšiemu. Ak sá má niečo zmeniť, musí sa zmeniť prístup všetkých nás .Z Krásnej Hôrky je zhorenisko, ale Krásna Hôrka, náš symbol, tu zostane a všetci máme šancu prispieť k jeho obnove a posunúť veci k lepšiemu. Vstane Fénix z popola? Záleží to len od nás.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?